Začína leto a s ním prichádzajú i horúce dni, ktoré nám okrem potešenia z kúpania a slnenia môžu priniesť aj určité nepríjemnosti: zaparovanie v intímnej oblasti. Niekedy sa tieto problémy môžu vystupňovať až k vážnejším problémom, akými sú napríklad kvasinky. Tomu ale môžeme zabrániť napríklad výberom vhodného spodného prádla. Namiesto nohavičiek zo syntetických materiálov radíme siahnuť po tých z bavlny. Odporúčame nezostať iba u klasickej bavlny, ale vybrať si spodné prádlo z bio bavlny. Prečo? A je medzi konvenčne pestovanou bavlnou a tou „bio“ skutočne tak veliký rozdiel?
Syntetické spodné prádlo
Zhrňme si nevýhody spodného prádla, ktoré sa vyrába z umelých materiálov:
- Pokožka nemôže dýchať a ľahko dochádza k zaparovaniu
- Zle odvádza pot
- Pri používaní týchto materiálov môže dochádzať k rôznym zapareninám či dokonca gynekologickým problémom
- Niektoré ženy sú na tieto umelé materiály alergické
Naše odporúčanie:
- Keď už nohavičky syntetické, dbajte na to, aby aspoň dotyková látka v rozkroku bola z bavlny.
- Pokiaľ trpíte napríklad kvasinkovou infekciou a doma zatiaľ prádlo z bio bavlny nemáte (alebo si ho kupovať ani nechcete), môžete vyskúšať intímne vložky z bio bavlny značky Organyc alebo Natracare.
Alarmujúce: Na pestovanie bavlny pripadá až 16% celkovej svetovej spotreby pesticídov, aj keď zaberá len 2,5 % poľnohospodárskej pôdy.
….alebo konvenčná bavlna a bio bavlna pod drobnohľadom.
Teraz si zvlášť porovnáme konvenčne pestovanú bavlnu a tú bio. (Verím, že sa mi podarí vyvrátiť zažitý mýtus, že bio-poľnohospodári hnoja rovnako ako tí konvenční – len v tajnosti počas noci. :))
Konvenčná bavlna
Konvenčná bavlna sa pestuje na veľkých plantážach vo veľkých monokultúrach. Aby bol výnos čo najväčší, používajú sa vysoko vyťažiteľné hybridné rastliny. Tieto monokultúry spôsobujú eróziu pôdy a majú veľké nároky na zavlažovanie. Dochádza preto k vyčerpávaniu a masívnemu znečisťovaniu vodných zdrojov, lebo pri pestovaní a zbieraní sa používa mnoho chemických látok a umelých hnojív. Pretože je výkupná cena bavlny veľmi podhodnocovaná, sú farmári nútení používať veľmi lacné postreky, z ktorých väčšina je preukázateľne toxická alebo karcinogénna a ľudia pracujúci v bavlnenom priemysle preto majú zdravotné problémy. A ako poslednú doplňujúcu informáciu k pestovaniu uvediem, že väčšina produkcie bavlny pochádza z krajín tretieho sveta, kde neplatia tak prísne normy ako v Európe či v USA.
Pri zbere bavlny sa využívajú defolianty, ktorými sa rastliny spália a tým sa uľahčí ich zber. Do textilných tovární prichádza bavlna pokrytá a nasiaknutá naozaj veľkým množstvom pesticídov a ďalších chemikálií, ktoré boli pri pestovaní a zbere použité.
Ale týmto „chemický koktejl“ nekončí. Ďalšie látky sa používajú pri samotnom spracovaní bavlny. Sú to napríklad toxické chemikálie, oleje, vosky a pod. Všetky tieto látky, ktoré na bavlne ostávajú (niektoré viac, niektoré menej – niektoré z nich sa v priebehu spracovania vyplavia, iné sa naopak vo vláknach zafixujú) môžu spôsobiť radu zdravotných problémov, od kožných reakcií cez celkové zníženie obranyschopnosti až k vážnejším (i rakovinovým) ochoreniam. Najčastejšie sa konvenčná bavlna bieli chlórom, ktorý je ale veľmi toxický. (Informácia, ktorú sme o chlóre asi ani vedieť nechceli: chlór sa používal počas 1. svetovej vojny ako bojový plyn a dodnes slúži ako surovina pre výrobu ďalších bojových látok – fosgenu a yperitu.)
V poslednom kroku spracovania bavlny sa aplikujú rôzne látky a zmäkčovadlá. Zloženie týchto látok sa líši podľa toho, k čomu bude textil určený a čo sa od neho „očakáva“. (Môže sa teda jednať o látky, ktoré spôsobia, že textil sa bude menej mačkať, nebude žmolkovatieť, bude sa menej zrážať, zníži sa jeho horľavosť, nebude plesnivieť, bude sa ľahko žehliť a pod.) Po zafarbení tkanín sa používajú ďalšie látky, vďaka ktorým sa vyplavia niektoré z nežiadúcich chemických látok a k tomu je pochopiteľne nutné obrovské množstvo vody. Bohužiaľ takto znečistená voda neputuje do čističiek odpadových vôd, ako by nás mohlo napadnúť. Ako som pred chvíľou uviedla, výroba najčastejšie prebieha v rozvojových krajinách, kde čističky odpadových vôd nie sú. Takto „chemicky znečistená“ voda preto najčastejšie putuje priamo do riek či zásobární pitnej vody.
Fotografie od Kimberly Vardeman licencovaná pod CC BY 2.0.
Toto všetko sú veľmi smutné fakty a bohužiaľ za toto ničenie prírody a dopady na naše zdravie môžeme my všetci – kedykoľvek dávame v obchode prednosť oblečeniu z klasicky pestovanej bavlny.
BIO bavlna
Našťastie existuje riešenie: oblečenie z bio bavlny. Bio pestovanie so sebou nesie ale veľa podmienok a poľnohospodári musia dodržiavať prísné pravidlá. Rozdiel je hneď na začiatku, a to pri výbere plodín. Pri bio poľnohospodárstve sa nesmú používať geneticky modifikované rastliny (ktoré sa pri konvenčnom poľnohospodárstve veľa používajú). Pri pestovaní sa nepoužívajú chemické látky a postreky, ktoré by ničili pôdu. Teda žiadne syntetické hnojivá, pesticídy ani chlór. Naopak sa používajú prírodné insekticídy a ďalšie rôzne postupy (napr. vysadenie určitých plodín), ktoré podporujú výskyt prirodzených nepriateľov škodcov alebo naopak rastliny, ktoré sa vzájomne podporujú v raste.
Bio bavlna sa vo väčšine prípadov zberá ručne a bez použitia chemikálií (defoliantov). Potom sa rastliny triedia a vlákna sa rozčesávajú, aby vznikli ešte jemnejšie „vlákienká“, ktoré sa potom spriadajú. (Stačí si spomenúť na rozpávku: Ako krtko k nohaviciam prišiel. Tak asi nejak takto.) V žiadnom kroku pri spracovaní bio bavlny sa nepoužívajú prostriedky na báze ropy, formaldehydy, bielidlá na báze chlóru a ďalšie látky, ktoré by pre naše zdravie mohli byť nebezpečné. Namiesto toho sa používajú prirodzene rozložiteľné alternatívy a peroxid vodíku na bielenie.
Farbenie bio bavlny
Nájsť alternatívu na bielenie bio textilu je trochu náročnejšie, ale možné to je. Používajú sa ekologicky šetrnejšie farby, ktoré sú skoro rovnako tak dobré, ako tie syntetické (majú ale svoje nedostatky - zlatú, striebornú ani žiadnu fluorescenčnú farbu si nenamiešate). Niekedy sa bio bavlna tiež farbí prírodnými farbivami a niekedy dokonca aj ílom!
Farebne rastúca bio bavlna
Vedeli ste ale, že existuje ešte jeden spôsob, ako dosiahnuť farebnú bavlnu? Áno, a to vysadiť si bavlnu, ktorá farebná už rovno je! Nemám na mysli nijak synteticky dofarbovanú bavlnu. Kvet bavlníku môže totiž okrem smotanovej farby mať aj farbu zelenú či hnedú (a mnoho ďalších odtieňov týchto farieb). Nejedná sa ale o žiadny nový objav – v Južnej Amerike tento spôsob pestovania poznajú už viac než 5000 rokov!
Fotografie od Xavier licencovaná pod CC BY 2.0.
A ako môžeme mať istotu, že sa skutočne jedná o bio bavlnu? Odpoveď znie CERTIFIKÁTY. Bio bavlna je prísne kontrolovaná od samého počiatku až po spracovanie. Asi najznámejším (a zároveň najuznávanejším) certifikátom pre bio bavlnu je:
GOTS (Global organic textil standard) bio bavlna s certifikátom GOTS je vždy aj v súlade s princípmi Fair Trade. V bio bavlne s touto certifikáciou nie sú pesticídy, herbicídy, ťažké kovy a ďalšie látky, ktoré sú (bohužiaľ) v konvenčne pestovanej bavlne bežné. Vysoké kritéria robia z GOTS najuznávanejší certifikát pre hodnotenie kvality bio bavlny.
Na čo si dať pozor: V obchodoch môžete často naraziť na odevy, kde je bio bavlna uvedená. Často sa ale jedná o zmiešaný materiál, teda konvenčnú bavlnu s podielom bio bavlny. Bohužiaľ tento podiel bio bavlny je často minimálny, jedná sa iba o marketingový ťah.
Koža je najväčší orgán ľudského tela a skrze ňu sa do tela dostáva z oblečenia veľa látok. Preto by sme mali dbať na to, čo si obliekame. Keď sa ľudia o rozdiele bavlny a bio bavlny dozvedia, býva spodné prádlo prvá vec, ktorú zmenia.
Zdroje informácií: www.biosatnik.cz, www.amwa.cz.