Menštruácia je v našej spoločnosti stále vnímaná rôznorode. Na jednej strane sú ženy, ktoré svoju menštruáciu nenávidia, a keby mohli, zbavili by sa jej úplne. Na druhej strane stoja zase tie, ktoré svoju menštruáciu oslavujú, lebo si uvedomujú, že keby nebolo menštruácie, nebol by tu nik z nás. Pretože práve vďaka menštruácii sme plodné a život dávajúce. A či už spadáte do tej alebo onej skupiny, pokiaľ ste matka dievčiny, raz príde čas, kedy bude potrebné ju s menštruáciou zoznámiť. Ako by mal taký rozhovor vypadať, si povieme v tomto článku.
Je vôbec o menštruácii potrebné hovoriť?
Presnejšie pomenovanie článku by bolo Čo povedať dcére, než príde menštruácia. Pretože je neskoro čokoľvek dcére vysvetľovať a objasňovať až s príchodom samotnej menštruácie. Taký rozhovor by mal prebehnúť oveľa skôr. Možno vás napadá, je takýto rozhovor vlastne nutný – v čase internetu, kedy je prístup k informáciam tak jednoduchý a „všetci už všetko vedia“? Alebo je takýto rozhovor nutný, keď sa dievčatá všetko podstatné dozvedajú v škole? Ani na jedno (internet, škola) neodporúčam spoliehať. Naviac v školách sa dievčatá o menštruácii učia väčšinou neskôr, ako by bolo potrebné, lebo dnešné dievčatá menštruujú skôr, než tie v predchádzajúcich generáciach. Dievčatá začínajú menštruovať zhruba okolo 11 – 13 roku. (Ale menštruácia sa môže objaviť i skôr alebo naopak neskôr.)
Vedeli ste, že: zatiaľ čo dnešné dievčatá v priemere menštruujú v 12 rokoch, ešte v 19. storočí to bolo krátko pred 17 rokom?
A i keď sme informáciami doslova zavalení, väčšina dievčat sa zhoduje v tom, že keď prišla ich prvá menštruácia, neboli dostatočne pripravené a mnoho informácií im chýbalo. Svoje o tom vie Katka Juřenčáková, ktorá o menštruácii a ženskej cykličnosti pravideľne prednáša na základných školách:
„V rámci seminářů pro dívky, které pořádám na základních školách, se setkávám s tím, že jsou některé dívky málo nebo zejména negativně informované o první menstruaci. Na začátku každého semináře pokládám dívkám otázku, co si představují pod slovem menstruace. A nejčastěji zazní dvě slova: bolest a strach. Vnímám menstruaci jako paralelu naší ženskosti. Pokud tedy vnímáme menstruaci jako bolest a strach, často i naše ženství je pro nás bolestivé, plné obav a přichází i pocit, že je to něco, čeho bychom se rády zbavily. Tyto pocity nepřijetí, však právě mohou mít za následek to, že nás menstruace bolí, je nepříjemná a máme z ní obavu. Dostáváme se tak do začarovaného kruhu. Jak tedy dívku připravit na menstruaci pozitivně, aby se na ni těšila? Vidím na dívkách, jak se jim rozzáří oči, když je nabádám, aby svou první menstruaci oslavily s holkami v cukrárně. Většinou si nedovedou představit, že by první menstruaci - menarche - slavily s mámou, ale s kamarádkami si dát zmrzku, to se jim líbí. Vysvětluji jim, že slavíme každý rok narozeniny, ale tak důležitou změnu v našich životech, přerod dívky v ženu, vnímáme jako něco, o čem se nemluví. A to je velká škoda. Také jim vysvětluji, jak funguje naše cykličnost - u toho se většinou hodně nasmějeme. To, jak fungujeme celý cyklus, je bezesporu důležitou součástí přípravy na první menstruaci. Aby někdo mohl předat dívkám, ale i klukům, pozitivní pohled na ženství a menstruaci, sám musí tento pozitivní pohled mít a žít ho. Doporučuji maminkám, aby ony s láskou přijaly svoji menstruaci a ženství a pak už budou tyto články zbytečné. Nebude ani potřeba si s dívkou nějak speciálně povídat, náš život jí bude inspirací. :)“
Negatívna informovanosť
Vo svojom názore Katka zmienila niečo veľmi podstatného – negatívnu informovanosť. Často sa maminky divia, prečo, keď už sa rozhodnú so svojimi dcérami o menštruácii hovoriť, ony nemajú záujem. Nechcú to počúvať. Dôvody sú dva. Prvým z nich je akým spôsobom maminky o menštruácii hovoria. Mnoho matiek svoje dcéry do menštruácie zasvätí tým spôsobom, že im hovorí, ako tieto „ženské problémy“ zvládnuť a „prežiť“. Ale dievčatá pochopiteľne o žiadnych problémoch počuť nechcú. A tiež - svoj život nechcú prežívať, ale užívať si ho. Druhým dôvodom je vek dievžat, kedy matky o menštruácii začínajú hovoriť. Väčšinou je to vtedy, keď majú pocit, že je dievčina na taký rozhovor pripravená. Často to býva taký vek, kedy dievčatá začínajú byť pomaly v puberte a na nejaké „rozhovory s matkou“ nemajú chuť a je im to nepríjemné. Preto je dôležité, aby dievča o menštruácii vedelo z predchádzajúcich rokov.
Kedy teda s dcérou hovoriť?
O menštruácii je teda potrebné hovoriť ďaleko skôr, než „začne klopať na dvere“. No áno, ale kedy presne? Jednoduchá odpoveď – keď sa dievčatko spýta. Deti bývajú zvedavé a majú veľa otázok. Ale my dospelí im často odpovedáme slovami, na to si ešte moc malá, dozvieš sa to neskôr (až bude tá správna doba alebo až na to budeš pripravená). Je ale veľmi pravdepodobné, že keď sme dieťa takto odbyli, neskôr sa už nespýta. Ako ale my môžeme dostatočne presne vedieť, kedy sú moc malé a kedy už veľké - teda pripravené na odpoveď? Neznamená to, že keď sa dieťa spýta, že už pripravené je? Ja sa domnievam, že áno. Keď sa teda pýta, je pripravené na odpoveď, ale chce poznať odpoveď iba na to, na čo sa pýta, nechce počuť „ani menej – ani viac“. Moja kamarátka mi toto potvrdila, ako dieťaťu jej bolo nepríjemné, keď ju maminka naopak do ženských tajov zasvätila viac, než si ona sama priala a než na čo sa pýtala.
Pekné menštruačné pomôcky môžu byť pre malé dievčatá veľmi zaujímavé!
Ale i keby matky svojim dcéram nepovedali o menštruácii vôbec nič, svoj názor by o nej mali. Deti totiž preberajú chovanie, názory a postoje svojich rodičov. Dcéry teda pozorujú matky a podľa toho, ako ony vnímali či ako sa chovali počas svojej menštruácie, to budú prežívať tiež tak. Možno si myslíte, že menštruácia dievčaťa nesúvisí s chovaním matky, ale s jej génovou výbavou alebo stavbou tela. Ale to nie je tak úplne pravda. Nie je to záležitosťou genetiky, ako skôr našich prebratých (a prijatých) názorov a predstáv o menštruácii.
Zaujímavosť: Lekári urobili zaujímavý experiment, aby vylúčili možnosť, že priebeh menštruácie je daný dedične. Pre tento výskum vzali určitý počet dievčat, ktoré boli adoptované. Priebeh ich menštruácie bol rovnaký ako u matiek adoptívnych, nie tých biologických!
Je potrebné začať u seba
Než teda čokoľvek začneme dcére hovoriť, či predávať „pozitívny obraz“ o menštruácii samotnej, je treba, aby sme to tak skutočne cítili a mali to tak nastavené. Pretože nie je možné predávať pozitívny obraz, pokiaľ to samé cítíme inak. Nie sme nutne zlé matky, pokiaľ proste menštruáciu pohodovo a pozitívne neprežívame. Každá sme si prešla inou cestu, mali sme iné detstvo a naše maminky nám predali iný obraz o menštruácii, ovplyvnený zase ich matkami a tie zase tými svojimi… Pokiaľ by sme vykladali niečo, čomu samé neveríme, deti to moc dobre poznajú. Preto je lepšie povedať pravdu - nech je akákoľvek. Príhovor k dcére potom môže vypadať nejak takto:
„Vieš, svoju menštruáciu neprežívam tak, ako by som si predstavovala. Trpím bolesťami rovnako ako moja matka. Ale snažím sa to zmeniť. Mením svoj prístup i predstavy o menštruácii, pijem bylinkový čaj, čítam skvelé knižky, ktoré mi ukazujú menštruáciu v úplne inom svetle. Keď som bola malá, nik mi nepovedal, že menštruácia môže byť i moc fajn. Začala som tiež používať menštruačné pomôcky, ktoré mi moje dni uľahčujú natoľko, že o svojej menštruácii skoro neviem. To všetko dohromady mi pomáha vnímať ju úplne novým spôsobom a je mi ľúto, že som takto svoju menštruáciu nemohla prežívať hneď od prvej chvíle. Prajem si, aby mi maminka podala iný obraz o menštruácii. Nehnevám sa na ňu, ona to lepšie nevedela, robila to najlepšie. Pre teba si však, moje dievčatko, prajem, aby si svoju menštruáciu vnímala a prežívala čo možno najkrajšie hneď od samého začiatku, pretože je to možné.“
Menštruačné pomôcky
V úryvku som zmienila pomôcky, ktoré uľahčujú menštruáciu. Na mysli mám menštruačné kalíšky, hubičky alebo látkové vložky. Denne dostávame krásne správy od žien, ktoré vďaka zmene menštruačných pomôcok začali svoju menštruáciu inak prežívať a tieto dni sa pre ne stali oveľa príjemnejšími.
Menštruačné knihy
V úryvku som tiež zmienila knihy o menštruácii. Veľmi peknou knihou pre mladé dievčatá je Rozkvétající žena od autoriek Mary Dillon a Shinan Barclay. Knižka je útla, prečítate ju jedným dychom. Je v nej krásny príbeh Kory, ktorá začína menštruovať a vnímať tento dar ženstva. Ďalšou knihou vhodnou pre dievčatá je Rudý měsíc od Mirandy Gray. Kniha začína mýtom o dievčine, ktorá svoju menštruáciu poznáva a vďaka nej i naše každomesačné premeny – našu cykličnosť. Je tu veľa krásnych mýtov, legiend i cvičení. (Túto knihu odporúčam pre mladé dievčatá viac, než druhú autorkinu knihu Cyklická žena, ktorá je už viac podrobná a určená ženám, ktoré svoj cyklus a cykličnosť skúmajú viac do hĺbky.) Pre maminky dievčat odporúčam knihy Požehnání, ne prokletí a tiež Sedm posvátných fází menarché. Obe knihy ukazujú, ako môžeme tabuizovanú predstavu o menštruácii nahradiť a priniesť svojim dcéram obraz pozitívny.
V rozhovore pred prvou menštruáciou by teda malo zaznieť, že menštruácia je fyziologický proces, ktorý je prirodzený a v živote ženy nepostrádateľný. Naša menštruácia je požehnanie, nie prekliatie a vďaka zmenám, ku ktorým v našom cykle dochádza, je náš život pestrejší.
Článok napísala Veronika Lančaričová, preložila Zuzana Hrúzová, svoj názor k téme spísala Kateřina Juřenčáková, www.zenaluna.cz. Kateřina robí prednášky o menštruácii a ženskej cykličnosti na školách. Medzi jej ďalšie témy patrí tiež vedomé počatie, tehotenstvo a pôrod; láskyplné milovanie a sexualita, plodnosť a prirodzená spoľahlivá antikoncepcia bez hormonálnej a inej záťaže www.prirozenaantikoncepce.cz.