Z hľadiska biológie je morská huba živočích – jediný, ktorý sa nemôže pohybovať z miesta na miesto. Patrí do kmeňa hubovcov (Porifera), nepleťte si ich s klasickými hubami (kmeň Fungi). To sú jednoduchšie a väčšinou morské živočíchy s vakovitým telom, ktoré môžu vynimočne dosahovať veľkosť až 2 m. Telo huby sa skladá z dvoch vrstiev buniek a dutiny uprostred. Vnútri dutiny sú golierikovité bunky, ktoré pohybom bičíkov víria vodu a pomocou golieriku zachytávajú organické častice alebo planktón (záleží na druhu morskej huby). Do dutiny vedie niekoľko malých prijímacích otvorov, ktoré sú umiestnené v dolnej časti morskej huby. V hornej časti je umiestnený jeden veľký, vyvrhovací otvor (osculum).
Skelet morskej huby pôsobí veľmi dekoratívne. Morské huby dýchajú celým povrchom tela. Cievna, vylučovacia ani nervová sústava nie sú vyvinuté. Morské huby však majú skelet (kostru) - sieť vlákien alebo ihličiek tvorených oxidom kremičitým alebo uhličitanom vápenatým. Táto opora tela (po vysušení mäkkých častí živočícha) pôsobí veľmi dekoratívne (vzhľadom pripomínajú dekoratívne morské huby väčšinou krajky).
Morskú hubu nájdeme v teplých moriach po celom svete, ale viac než 80 % morských húb žije v oblasti Floridy a Mexického zálivu. Existuje viac než 5000 druhov, ale len 36 z nich má úžitkovú hodnotu a iba 15 z nich sa hodí i k starostlivosti o telo.
História využitia morských húb
História skúmania rozličných morských húb sa začala písať v čase Aristotela, ktorý si všimol mnohých druhov húb, ktoré vojaci používali k čisteniu svojich prilieb. Je ale skoro isté, že morské huby boli používané pre rôzne účely už od počiatku niektorých civilizácií.
Napríklad Rimania si morskou hubou nazývanou "Slonie ucho" obkladali vnútro kovového vojenského brnenia, aby predchádzali odreninám na tele. Tiež objavili, že priložením huby na poranené miesto sa rana zahojí za veľmi krátku dobu a naviac po nej nezostane ani pamiatka.
V stredoveku sa morská huba užívala k liečbe strumy (choroba spôsobená nedostatkom jódu v organizme). Kúzlo prírodných morských húb spočíva totiž mimo iné v tom, že obsahujú približne 14 % jódu. To znamená, že v jednom grame morskej huby je rovnaké množstvo jódu ako v 130 litroch morskej vody! Jód obsiahnutý v hube je schopný zabiť stafylokoka a streptokoka (baktérie spôsobujúce najrôznejšie infekcie a horúčky) do jednej minúty. Huby tak majú celú radu vlastností využiteľných v lekárstve – sú antiseptické, antibakteriálne a dezinfekčné.
Pre viac informácií o menštruačných hubách navštívte www.menstruacnihouby.cz