Chladné rána, ešte stále trochu teplé dni, jasné vody,…áno, začala jeseň, moje najobľúbenejšie ročné obdobie, a s ním do mnoho domácností dorazilo škrabanie v krku, nádcha, pokašliavanie a ďalšie neduhy. Aby sme si mohli jeseň užiť naplno v prírode a nie doma v posteli, je dobré podporiť imunitný systém. Vo svojom ďalšom článku vás zoznámim s niekoľkými bylinkami, ktoré vám v tom parádne pomôžu, a tiež s tými, ktoré vás podporia v boji s „jesennými“ chorobami. A samozrejme nebudú chýbať ani tipy, ako ich čo najefektívnejšie spracovať.
Čo je to vlastne imunitný systém?
Imunitný systém je v podstate obranyschopnosť našeho tela čeliť nepriaznivým vplyvom, ktoré naše telo napádajú zvonku – okrem rôznych baktérií a vírusov sú to i najrôznejšie mikroskopické huby (plesne) a parazity. Akonáhle je naše telo napadnuté, imunitný systém ihneď reaguje a vysiela do boja protilátky. Práve na jeseň je imunitný systém oslabený a je potreba ho trochu „nakopnúť“.
Angínovník
Tejto čínskej mierne jedovatej bylinke sa u nás veľmi dobre darí ako izbovej rastline. Podzemok angínovníku sa používa pri ochoreniach endokrinných žliaz, pôsobí močopudne, takže je vhodným pomocníkom pri ochoreniach ľadvín a močových ciest a pôsobí tiež priaznivo pri nadúvaní a zápche. Bežnejšie je však žuvanie listu – listy obsahujú látky, ktoré pomáhajú pri angíne a zahlienení. Žujeme malý kúsok listu asi 3x denne. Neodporúča sa žutie dlhšie, ako pol minúty, angínovník síce obsahuje látky, ktoré znecitlivujú boľavý krk, ale môže sa objeviť i alergia a opuch dýchacích ciest. Takže „všetko s mierou a dobrého pomenej“.
Neodporúča sa užívať v tehotenstve, pri kojení a nie je vhodný ani pre malé deti.
Cesnak
Je ďalším zázrakom medzi bylinkami. Je známe, že má vysoko antimykotické a antibakteriálne účinky (vie zničit 500 z 560 známych kmeňov zlatého stafylokoka a vie zatočiť i s obávanou kandidovou plesňou, ktorá spôsobuje nádorové ochorenia), jedná sa o veľmi silné prírodné antibiotikum (o prírodných antibiotikách sa dozviete viac v niektorom z ďalších pripravovaných článkov). Úplne skvelý je pri liečbe dýchacích ciest.
Ak trpíte na pálenie záhy a pocitmi tažkosti po niektorých jedlách, je dobré z cesnaku pred užitím vybrať stred (strúčik jednoducho podĺžke rozrežeme a stred vylúpneme). Pri problémoch s dýchacími cestami je dobré piť 3x denne tzv. cesnakové mlieko (0,5 litra mlieka zahrievame s 0,25 l vody, pridáme prelisovaný cesnak a akonáhle zmes dosiahne bod varu, plameň stiahneme na minimum a varíme, dokiaľ sa zmes nezredukuje aspoň na polovicu. Potom zmes precedíme, podľa chuti osladíme a pijeme teplé. A pokiaľ vám zrovna kombinácia cesnaku a mlieka nevonia, stále existuje cesnačka, hrianky s cesnakom,…a tak :)
Rakytník
Rakytník je vďaka obsahu najrôznejších vitamínov a ďalších látok veľmi užitočným liečivom. Hlavne rakytníkový olej veľmi priaznivo pôsobí pri liečení popálenín, omrzlín a ďalších kožných ochorení, vie tlmiť bolesť a podporuje hojenie rán. Plody rakytníku vďaka svojemu zloženiu vedia rozpúšťať hlieny a celkovo podporujú imunitný systém.
Čo sa spracovania rakytníku týka, najviac sa mi osvedčil tento postup: Plody rakytníku odšťavím, nesladenú šťavu potom nalejem do sáčkov na ľad a takto uchovávam v mraziaku. V prípade potreby si dám kocku zmrznutej rakytníkovej šťavy do hrnčeka s čajom, popr. viac kociek do veľkej kanvice. Je to jednoduché a hneď po ruke. Dužinu, ktorá ostala po odšťavení, usuším v sušičke a robím z nej čaj. Ak nemáte odšťavovač, dá sa tiež vyrobiť sirup: Plody rakytníku nameleme, prepasírujeme a šťavu varíme s cukrom (v pomere 1:1) až do zhustnutia.
Zaujímavosť
- Už spomenutý rakytníkový olej má pri vnútornom užívaní aj antistresové a protirakovinové účinky.
- V 1 kilograme plodov rakytníka je také množstvo vitamínov, ktoré odpovedá polročnej spotrebe.
Fotografie od Timo↺ licencovaná pod CC BY 2.0.
Ibištek
Je ďalšou rastlinkou, ktorej sa darí v domácnostiach čo by izbovej rastlinke. Svojou vôňou pomáha spriechodňovať dýchacie cesty (stačí utrhnúť list a privoňať), čaj (1 list na 1 šálku vody) pôsobí priaznivo pri horúčkach, kašli, nádche, bolestiach hlavy a malarických stavoch.
Zázvor
„Beží líška k Táboru, nesie vrece zázvoru…“ Tiež vám ako deťom vŕtalo hlavou, čo to ten zázvor vlastne je? Mne áno a málokto z dospelých mi vedel odpovedať. V posledných rokoch zažíva zázvor akýsi boom a je spájaný práve s bojom proti jesenným virózam. A tak už dnes vieme, že líška moc dobre vedela, aký poklad si nesie, pretože zázvor, resp. zázvorový podzemok, je typická zahrievacia bylinka, ktorú možno používať ako von (prehrievacie zábaly na boľavú šiju), tak vnútorne, kedy priaznivo pôsobí na tráviaci systém, zvyšuje chuť k jedlu a podporuje metabolizmus. V prípade nachladnutia alebo prechladnutia organizmu je schopný nás veľmi rýchlo prehriať.
Zázvor je vďaka prítomnosti shoagolu (živice) typicky ostrý, pri vnútornom užívaní je teda potreba najskôr vyskúšať, koľko „znesiete“. A ako u ostatných bylín platí, že sušený je ďaleko silnejší, než čerstvý. Já osobne ho v prípade potreby pripravujem tak, že očistím zhruba 10 cm kus podzemku, nakrájam na kúsky, zalejem horúcou vodou (ca. 1,5 l), nechám chvíľku vychladnúť až do „pitnej“ teploty, pridám rakytníkovú šťavu a med. A nielen, že je tento nápoj zdravý, ale je aj veľmi dobrý. Mnoho ľudí si rado dáva zázvor s citrónom, ale túto metódu neodporúčam – rovnako tak, ako je podľa ayurvédy zázvor typicky prehrievací, tak citrusy sú zase typicky ochladzovacie (preto tiež rastú tam, kde rastú, že…), takže je jasné, že používať ich spolu nie je úplne vhodné. V tomto období má u nás v ľadničke svoje stále miesto zázvorový sirup – očistím a pokrájam cca 1 kilogram zázvoru, varím dve hodiny v 5 litroch vody, nechám do druhého dňa pekne odstáť, precedím, do vody pridám cukor a varím do zhustnutia. V ľadničke vydrží i niekoľko týždňov a dá sa zalievať teplou alebo studenou vodou, popr. pridávať do čaju miesto medu. Zbytok zázvoru sa dá usušiť a použiť, keď doma zrovna žiadny nie je, do obchodu je ďaleko a nachladnutie klope na dvere.
Používaniu zázvoru by sa mali vyvarovať ženy v rannom a neskorom štádiu tehotenstva a malé deti.
Zaujímavosť: Zázvor vo voľnej prírode nenájdete, je to vyšľachtený druh a veľmi dobre si ho môžete pestovať doma sami – stačí kúpený zdravý podzemok ľahko zahrabať do zeminy, dať na okno a udržovať vlhký.
Byliniek, po ktorých siahnuť v prípade nachladnutia je naozaj veľa. Ale z vlastnej skúsenosti musím povedať, že naozaj zaberajú, či už vyššie spomenuté, alebo bylinkový sirup, ktorý vyrábam z 24 druhov bylín a ktorý sa užíva práva pri začínajúcom nachladnutí. Už na jar sa môžete tešiť na bylinkový seriál, počas ktorého si spolu tento sirup vyrobíme.
Krásnu jeseň, Míša
Článok napísala Míša Maderová. Zdroje: vlastné skúsenosti :). Preklad Zuzana Hrúzová