Lono je iným označením pre vnútorné ženské pohlavné orgány, teda pošvu, maternicu a vaječníky. V prenesenom slova zmysle môže vyjadrovať tiež vnútro a objavuje sa i v spojitosti s prírodou: lono matky prírody. Slovo lono ale tiež ukazuje na previazanosť nás žien s mesiacom, teda lunou. A Luna (áno s veľkým L) bola tiež bohyňa, ktorá bola s mesiacom veľmi úzko spojená. V tomto článku sa skrátka na lono pozrieme zo všetkých možných uhlov a jeho významov.
Názov lono
Slovo lono patrí medzi tie krajšie označenie pre naše pohlavné orgány. Často totiž nemôžeme pre našu intímnu oblasť nájsť vhodný názov či označenie, a tak používame výrazy lekárske alebo proste len hovoríme „tam dole“. Môžeme sa ale inšpirovať kultúrami, kde nemajú k intímnej oblasti tak pokrútený vzťah, ba dokonca čo viac, pohlavné orgány si vážia a uctievajú ich. Preto sa v poslednej dobe i u nás uchytil výraz yoni (hovorovo jóni). Toto slovo pochádza zo sanskritu a znamená „posvätný priestor“ alebo tiež „božský priechod“.
Okrem toho sa môžeme tiež inšpirovať krásnymi názvami taoistov: tí označujú vaječníky skrytým pokladom, vajcovody nebeským lievikom, maternicu nebeským palácom, malé pysky červenými perlami, klitoris vzácnou perlou, vonkajšie orgány ako voňavú ružu, lotosový kvet a vstup do pošvy ako nefritovú bránu či zlaté hrdlo…
Fotografie od Tommerton2010 licencovaná pod CC BY 2.0.
Zaujímavosti: Spojitosťou lona s lunou – mesiacom a našou menštruáciou, sú si dobre vedomí tiež výrobcovia menštruačných kalíškov, ktorí slová luna či lono často do názvov svojich výrobkov zahrňujú: tak napríklad menštruačný kalíšok Me Luna, Lunette, Lunacup, Luno, MiaLuna apod.
Naše predstavy o lone
Naša predstava či vzťah k nášmu lonu sa môže veľmi líšiť. Môže byť negatívny alebo naopak pozitívny.
„Na lono sa pozerá ako na miesto zrodu ďalšieho človeka a v prípade, že už žena splnila svoje materské poslanie alebo keď sa rozhodne deti vôbec nemať, má sa v modernej medicíne za to, že maternica sama o sebe nemá žiadnu zvláštnu hodnotu.“
(MUDr. Christiane Northrup Zdravá žena: Od narodenia po prvé počatie)
„Raz mesačne pri menštruácii sa nám naše lono pripomína skrze menštruačné kŕče a bolesti. Volá na nás, haló tu som. Práve „vďaka“ kŕčom nás táto oblasť upozorňuje, aby sme nášmu centru – lonu dávali väčšiu pozornosť. Je teda na nás, či si naše lono začneme všímať a dávať mu starostlivosč a pozornosť i mimo obdobie menštruácie. Možno potom bolesti a kŕče odoznejú.“
(Anaiya Aon Prakasha: Womb wisdom)
Lono, tu myslené hlavne ako maternica, má okrem latinského názvu uterus tiež označenie hystera. V skoršej dobe sa lekári domnievali, že k zlým duševným stavom dochádza vplyvom posunu maternice v tele. Ich predstava je zhrnutá slovami Platóna: „Maternica, keďže to je živý tvor žiadajúci plodenie, kedykoľvek zostáva dlho bez plodu, blúdi všade po tele, upcháva priechody a prekáža dýchaniu.“ Preto sa ju lekári „snažili zase dostať späť na svoje miesto“ a používali k tomu najrôznejšie metódy a spôsoby. V starovekom Egypte napríklad vykurovanie a inhalácia. Ale za najúčinnejší liek sa považoval vstup do manželstva (len tak bolo možné upokojiť „tvora žiadajúceho plodenie“).
Duševná choroba hystéria, ktorá dostala svoje meno práve podľa latinského označenia maternice, bola v neskorších dobách považovaná za prejav posadnutosti diablom a ženy kvôli tomu bývali obviňované z čarodejníctva. Zaujímavým snímkom s touto tematikou je film Vrtěti ženou (originální názov Hysteria). Tento film sa odohráva na začiatku 20. storočia vo viktoriánskom Anglicku, kedy sa k liečbe hystérie používala masáž pošvy. Ale pretože takto „liečiť“ veľké množstvo žien bolo fyzicky náročné, lekári veľmi uvítali vynález zázračného prístroja (pradedka dnešných vibrátorov), ktorý im v liečbe žien pomáhal. Potom, čo sa správa o tomto „zázračnom“ prístroji rozniesla, sa v ich čakárni množstvo „hysterických“ žien ešte zvýšilo. Viac už vo filme. (Či už film odpovedá skutočnosti nevieme, lebo podľa historikov chýbajú dôkazy, ktoré by to potvrdili.)
Mnoho žien dnes mieri do posilovní, pritom by bolo potrebné skôr sa uvoľňovať a naučiť sa plynutiu,
ktoré je pre ženu prirodzeným stavom.
Hystéria – hysterektómia
Hysterektómia, teda chirurgické odstránenie maternice, je druhým najčastejším chirurgickým zákrokom v USA. Každý rok sa podľa lekárky Eve Agee (autorka bestselleru The Uteriny Health Companion: A Holistic Guide to Lifelong Wellness) v Spojených štátoch uskutoční viac než 600 000 hysterektómií. Často ženy hysterektómiou riešia i chronické bolesti v podbrušku. Bohužiaľ je veľké množstvo tých žien, ktorým hysterektómia neprinesie žiadnu úľavu a bolesti pretrvávajú i po odstránení maternice. Príčina bolestí má totiž svoj psychosomatický pôvod a tým, že daný orgán vyrežeme, sa problému nemusíme zbaviť.
Tak ako tak, je potrebné sa zamyslieť, lebo niečo robíme zle – od prírody nám bola daná schopnosť rodiť a „mať maternicu“. Čo sa zmenilo, čo robíme inak? Maternica je našim centrom, nie je to iba orgán k plodeniu detí. Predsa neplatí, že potom, čo už deti nemôžeme mať alebo pokiaľ ich vôbec nechceme mať, je najlepšie sa maternice zbaviť, pretože je zbytočná. (Bohužiaľ takýto názor niektorí lekári zastávajú. Sú tiež presvedčení, že náhrada hormónov z umelých zdrojov môže zastať funkciu rovnako dobre, alebo dokonca lepšie, než vlastné ženine vaječníky.) Doktorka Christiane Northrup vo svojej knihe Zdravá žena: Od narozenia k prvému počatiu tiež popisuje názor, s ktorým sa stretla: lekári ženám odporúčali nechať si odstrániť maternicu, pokiaľ už nechceli mať deti. Tvrdili, že im nič chýbať nebude, naopak, priestranná pošva umožní ďaleko lepšie sexuálne zážitky...
Pokiaľ ale o maternici takto zmýšľame a nevieme ju plne doceniť, nie je sa čo diviť, že sa zvyšuje počet zdravotných problémov a komplikácií. Ale teraz je ten správny čas si uvedomiť, aký poklad v sebe máme a plne ho odceniť. Po mnohých storočiach, kedy ženám bolo vtĺkané, že sú menejcenným pohlavím a ich telá sú špinavé, a kedy sexualita bola vnímaná ako ten najväčší hriech, je potreba to zmeniť. A skutočne si uvedomiť, že bez maternice by ľudský život na tejto planéte vôbec nemohol existovať. (A nenarodili by sa ani tí cirkevní hodnostári, ktorí tieto výroky o ženskej menejcennosti prezentovali.) Možno práve toto je ten zásadný argument, ktorý nám pomôže pozrieť sa na všetko novým pohľadom a prehodnotiť doterajšie zažité štruktúry.
Psychosomatika a ženské lono
Maternica ale nie je iba miestom zrodu nového života. Okrem toho, že produkuje hormóny a to i po menopauze, je spájaná (rovnako ako vaječníky) s našou tvorivosťou a kreativitou. V mnohých zdrojoch sa môžeme dočítať, že uvoľnením našej maternice sa uvoľní i náš tvorivý potenciál. Okrem toho súvisí tiež so vzťahmi a v prvom rade so vzťahom k sebe samej. Ako sa žena prijíma, ako sa má rada a ako sa dokáže odceniť. Vnútorné pohlavné orgány tiež ovplyvňujú vzťahy s ľuďmi okolo nás. Ženy, ktoré často trpia chronickou bolesťou v podbrušku, mávajú často problém aj na emocionálnej úrovni, čo môže súvisieť s psychosexuálnou traumou. Táto fyzická bolesť rovnako súvisí s nevyriešenou emocionálnou bolesťou z predchádzajúceho vzťahu (či už partnerského či pracovného).
"Changing female body image through art"
Zaujímavosti: My ženy máme vplyvom rôznych vyobrazení „ideálneho vzhľadu“ vagíny a oblasti vonkajších rodidiel pocit, že „tam dole“ nie sme dostatočne pekné, pokiaľ nevypadáme rovnako ako onen ideálny obrázok. Toto presvedčenie vedie k zvyšujúcemu sa počtu plastických operácií, ktoré žene upravia oblasť vonkajších rodidiel (tzv. labioplastika). Ale v skutočnosti neexistuje nič ako „ideálny“ či „jediný správny“ vzhľad našej intímnej oblasti. Je toľko rôznych tvarov a podôb, ako je žien na svete. Krásnym spôsobom to vo svojom diele The Great Wall of Vagina stvárnil umelec Jamie Mc Cartney. (Jedná sa o odliatky vagín žien rôzneho veku, národnosti a pod.)
V nagualskej tradícii a v učení Quodoushka rozdeľujú ženské pohlavie do 9 rôznych typov, pričom každý z nich má iný tvar (a to dnu i von) a uprednostňuje iný spôsob sexuálneho chovania a dráždenia. Každý typ má svoj originálny názov. Tak napríklad: žena mačacia, medvedia, tancujúca žena…. Všetky tieto zaujímavosti a mnohé ďalšie nájdete v knihe Sexuálne praktiky Quodoushka.
Že sme my ženy k sebe prehnane kritické a že muži naše prirodzenie vnímajú ako krásne, dokladá i toto video s názvom Your vagina is more beautiful than you think (tvoja vagína je oveľa krajšia, než si myslíš).
Zubatá vagína alebo vagina dentata
Tento koncept spopularizoval Sigmund Freud, avšak predstava samotná je ďaleko staršia. Vraj sa jedná o určitý podvedomý strach mužov z pohlavného styku so ženou. Obávajú sa totiž, že vnútri ženinej pošvy sú ukryté zuby a počas styku by tak o svoju pýchu mohli prísť. Na túto tému bol v roku 2007 v USA natočený film s názvom Teeth. U nás bol tento film uvedený pod názvom Intímne tajomstvo.
Zoznámte sa: Sheela na Gig
Možno ste už niekedy videli obrázok starej ženy, ktorá si rukami rozťahuje svoje veľké pysky a ukazuje tak svoju pošvu. Tento výjav je v skutočnosti veľmi starý a možno vás prekvapí, že se také sochy objavovali v minulosti naprieč Európou a zdobili steny hradov a dokonca aj kostolov. Slúžili ako ochrana proti zlu. Umiestňovali sa nad vchodové dvere tak, aby sa ktokoľvek mohol jej otvorenej pošvy dotknúť, čo vraj danému zaistilo ochranu a prinieslo šťastie. Sochy Sheela na Gig boli tiež súčasťou odkvapov a voda striekala priamo z pošvy sochy. (Možno to malo odkazovať na ženskú ejakuláciu.) Dnes už mnoho takých výjavov nenájdeme. Niekoľko ich je zachovaných v Anglicku a podľa všetkého by takáto ozdoba mala byť i niekde v Českej republike. Pôvodné sochy boli často odstránené a zničené alebo boli ukryté do zadných častí kostolov či suterénov.
Materské lono
„Staršie slovenské slovo lono pre maternicu je odvodené od luny. Luna je s maternicou principiálne spojená: predstavuje plodnosť a tvorenir v úrodnej vlhkosti a temnote, „pradutinu“ všetkého počiatku, úrodnú prabažinu, v ktorej sa môže vyvíjať život, (prvé) hniezdo, bezpečie, orgán, ktorý vyjadruje (ženský) rytmus, veľmi silný sval (ženská sila spočíva vnútri a ukáže sa navonok len zriedka). Témou je poskytnúť prístrešie životu, živiť, otvárať sa a darovať pri pôrode život.“
(PhD. Terézia Dubinová: Kořeny ženské spirituality)
Krásnym dokumentom, ktorý vznikol pre kanál National Geographic, je In the womb (V lone). Tento dokument je niekoľkodielny. V prvom diele sa dozviete, ako vypadá tehotenstvo a vývoj v ľudskom lone (diel s názvom Life Before Birth – Život pred narodením) a v ďalších dieloch vidíme, ako vypadajú v lone rôzne druhy zvierat - napríklad pes, delfín, slon, mačka, lev, ale aj žralok, klokan či parazitická osa.
V lone matky prírody...
Je veľa nádherných miest, ktoré vytvorila Matka príroda, avšak existujú i také, ktoré vypadajú doslova ako lono prírody. Za veľmi posvätné sú považované aj pramene, ktoré sú vplyvom výskytu železa či hliny zafarbené do červena. Takéto pramene boli (a sú) vnímané ako vytekajúca (menštruačná či pôrodná) krv priamo z lona Matky zeme.
Zaujímavosti: V niektorých oblastiach v dobách staroveku boli ľudia pochovávaní schúlení v pozícii klbka a pokrývala ich červená hlinka – možno to bol odkaz na kolobeh života – teda rovnaká pozícia, v ktorej sa nachádzame v matkinom lone pred narodením...
Najstaršia veštiareň v Grécku zasvätená Veľkej matke zemi, mora a nebies, sa nazývala Delfy, z gréckeho delphos, čo znamená „lono“. Ženy sa v nej pod vedením kňažiek učili pracovať s energiami svojho tela spojeného s lunárnymi fázami.
(Barbara Walker: The Women’s Encyklopedia of Myths and Secrets)
České lono prírody - Boreč
„České lono“ sa nachádza na vrchu Boreč, ktorý je kopcom v Českom stredohorí. Vnútri v ňom je niekoľko puklín, ktoré ústia na vrchole kopca. V zime je studený vzduch nasávaný a z hlbín potom vychádza tento vzduch ohriaty a teplý. Rozdiel teplôt tohto vzduchu oproti okolitému prostrediu môže byť až 20°C. (Čím je tuhšia zima, tým je rozdiel väčší.) Preto v zime môžete sledovať niečo krásne – v okolí prieduchu je čulý život rôznych drobných živočíchov i rastlín, a tiež, všade je sneh, len v okolí prieduchu sa to zelená. Ale pozor, v lete je tomu presne naopak – vzduch sa vnútri hory ochladzuje a teplota vystupujúceho vzduchu sa pohybuje okolo 4°C!
Bohyňa mesiaca - bohyňa luny
Väčšina bohýň zo starších kultúr a mytológií, ktoré boli spájané s mesiacom – lunou, boli zároveň spájané aj s lovom. Zmieniť môžeme napríklad bohyňu Seléné. Tá bola mesačnou bohyňou a zároveň aj zosobnením mesiaca a vyobrazovala sa s kosáčikom mesiaca. Jej súrodenci boli boh Slunka a bohyňa ranných zorí. Hovorí sa o nej, že to bola nádherná žena, pred jej krásou dokonca i hviezdy bledli. Podľa mýtov Seléné každú noc navštevovala mladého pastiera Endymióna, ktorý bol Diom odsúdený k večnému spánku. Bohužiaľ sa jej ho nikdy prebudiť nepodarilo a vraj práve preto je svit luny tak bledý a smutný. V Ríme bola jej obdobou bohyňa Luna. A z ďalších bohýň spájajúcich sa s mesiacom a lovom môžeme zmieniť Artemis alebo slovanskú bohyňu Devanu.
Zaujímavosť: Kosáčik mesiaca sa tiež vždy maľoval k nohám Panny Márie.
Sošky so ženskou tematikou môžu krásne ozdobiť váš interiér a dodať mu kúzlo ženskej mystiky.
Článok napísala Veronika Lančaričová, preložila Zuzana Hrúzová, zdroje: cs.wikipedia.org, knihy: Zdravá žena od narození k prvnímu početí Christiane Northrup, Ženství jako dar, aneb menstruace ve 21. Století, Rudý měsíc Miranda Gray, Kořeny ženské spirituality Terezie Dubinovská, Womb wisdom awakening the Creative and Forgotten Powers of the Feminine Padma and Anaiya aon Prakasha