Na sklonku jari, kedy je príroda v najväčšom rozpuku, slávime máj, lásky čas. Všetko kvitne, nádherne vonia a hrdličkin pozýva k láske hlas. Dnes nám z pôvodných tradícií zostalo len pálenie čarodejníc a pobozkanie pod rozkvitnutou čerešňou a to je škoda, lebo staršie tradície boli o toľko bohatšie...
Beltain, Noc ohňov, Filipojakubská noc...
Rôzne názvy pre to isté. Rôzne názvy podľa toho, kto a kde sviatok oslavoval. Beltain je označenie keltské, Noc ohňov slovanské a Filipom a Jakubom tento pohanský sviatok prekrylo kresťanstvo.
Tento sviatok je na kolese roka presne oproti sviatku Samhain (Dušičiek). Zatiaľčo Samhainom začína studenšia polovica roka, u Beltainu je tomu presne naopak. Všetky zvieratá, ktoré spia zimným spánkom sa už dávno prebudili. Kvetiny nádherne kvitnú a omamne voňajú: rozkvitnuté stromy, voňavé kríky a oslnivo krásne magnólie. Plodivá sila prírody sa prebudila.
Očistné a posvätné ohne
Skôr sa v noci z 30.4 na 1.5 zapalovali ohne. Verilo sa, že tento oheň má moc očistnú a ochrannú. Beltain je sviatkom, kedy sa oslavuje plodnosť, ale aby sa mohlo niečo nové zrodiť, musíme to staré najskôr spáliť. Pálilo sa v ňom teda všetko „nedobré“, možno posledné zbytky zimy pred samotným vstupom do teplej polovice roka. Zvykom bolo cez oheň skákať a týmto spôsobom sa očišťovať a utužovať svoje zdravie pre nadchádzajúci rok. Preskakovalo sa nielen samostatne, ale i v páre, kedy sa tak upevňoval zväzok či sa spečaťovali sľuby na ďalší rok. Inokedy sa cez oheň skákalo pre zaistenie mladosti a plodnosti. Niekedy sa tiež rozhrnutým popelom z týchto ohňov vodil dobytok, aby i tým sa požehnalo a dobre darilo v ďalšom roku.
V tomto videu moravského folklórneho speváka Tomáša Kočka, je krásne znázornená oslava tohto sviatku.
"Oheň symbolicky predstavuje slnko a je jeho zástupným prvkom na Zemi. Tieto ohne sa pre získanie sily preskakujú, zapaľujú sa v nich metly, ktorými sa potom krúži a v niektorých častiach Európy sa z kopcov púšťajú horiace kolesá či sudy, symbolizujúce putujúce slnko.“ (slovanskykruh.cz)
Krásne zvyky, však? A nám z toho všetkého zostalo len pálenie „toho nedobrého“ – čarodejníc. Možno sa tak stalo i vplyvom kresťanstva, ktoré posvätným zväzkom a spojeniam nerozumelo a rozhodne nič také nepodporovalo. Ale o tom ešte ďalej.
Stavanie mája
Kto z vás sa pozeral na video k piesni Tanečnica, mohol vidieť výjav, kedy muž drží drevený penis a dievčina naň navlieka venček. Takto je znázornené spojenie muža a ženy. Ak sa pozrieme na máj, je to samotný kmeň (na vŕšku sa ponecháva niekoľko vetvičiek), cez ktorý je prevlečený venček, môžeme tu rovnako vidieť tú mužsko-ženskú sexuálnu symboliku.
Na máj sa chodil rúbať najvyšší strom, ktorý sa potom staval doprostred dediny ako požehnanie plodnosti. Mladí muži potom vždy máj strážili, aby im ho nepodrezali mladíci zo susednej dediny. Avšak máj sa nestaval iba uprostred dediny, ale aj pod okná dievčat. Pokiaľ mala diavčina viac nápadníkov, snažili sa máj svojim sokom zničiť a vymeniť za vlastný.
Chodníčky lásky
Podobným zvykom bolo v niektorých krajoch aj vysypávanie chodníčkov lásky:
„Pešinky z piesku, vápna, pilín, otrúb alebo kukuričného šúpolia spojili domy zamilovaných dvojíc. Často tak vyšlo najavo, čo malo niektorým očiam zostať utajené a bolo „veselo“.“ (ceske-tradice.cz)
Posvätné spojenie Hieros gamos
Počas Beltainskej noci sa vraj ľudia chodievali milovať do polí, aby tak uctili plodnosť zeme a skrze svoje telá tak prepojili mužský i ženský božský aspekt. Posvätný zväzok Hieros gamos. Hovorí sa, že pri oslave tohoto sviatku šli rodinné zväzky stranou. Počas osláv si ľudia zahaľovali tváre maskami, aby sa vzájomne nepoznali a nechali sa tak k sebe pritiahnuť pomocou vášne. Tvrdí sa, že vďaka tomuto rituálu (jeden deň, kedy bolo povolené milovať sa s kýmkoľvek), nebolo toľko nevery. Dieťa, ktoré sa z týchto spojení narodilo, nebolo vnímané ako „ľavoboček“, naopak, bolo veľmi oslavované – veď sa jednalo o dieťa, ktoré vzišlo z oslavy posvätného rituálu! Mužský aspekt Boha predstavoval rohatý boh Robin a preto všetky deti, ktoré sa narodili z týchto spojení, boli označované ako deti Robinove – tede Robin son, v prípade syna. Mimochodom vedeli ste, že vo Veľkej Británii je priezvisko Robinson jedným z najčastejších?
Tvrdí sa, že dokonca i knažka Libuša vyznávala túto tradíciu a pre uctenie plodnosti zeme sa milovala s Přemyslom Oráčom. Ako tomu tak skutočne bolo dnes už len ťažko potvrdíme. (Takže kto vie, ako to bolo v skutočnosti s výberom jej partnera. V mnohých povestiach sa uvádza, že jej žrebec nezamieril k Přemyslovi náhodne, ale že cestu k jeho domku veľmi dobre poznal, lebo so svojou pani túto cestu prešiel už mnohokrát, a preto si ju pamätal.)
Beltain je sviatkom, ktorý oslavuje život na zemi, rastliny, zvieratá a tiež ľudí
- Beltain je skrátka sviatkom plodnosti.
Bohyňa milenka
Aký iný archetyp bohyne, než bohyňa milenka by sa k tomuto sviatku viac hodil?
„Som bohyňa lásky, vášne a zmyselnosti. Pozvi ma do svojho života a ukážem ti celé spektrum sexuality. Najskôr ale začni u seba - zamiluj sa do svojho tela a pestuj lásku k sebe samej. A až láska naplní celé tvoje telo, predávaj ju ďalej.“
Archetypy tejto bohyne
V slovanskej tradícii je to bohyňa Lada, ale môžeme sa nechať inšpirovať i ďalšími bohyňami z iných kultúr: Afrodita, Astarte, Flora, Maia, Oshun, Maeve...
„Pohania dobré a príjemné pocity, ktoré si skrze milovanie môžu predať, vnímajú ako špeciálny dar bohyne. Keď sa muž a žena milujú, celá zem cíti a prežíva lásku a potešenie spoločne s nimi.“ (Starhawk)
Záleží teda na vás či zostanete u pozkov pod čerešňou alebo sa staršími tradíciami necháte viac osloviť a inšpirovať...
Článok napísala Veronika Lančaričová. Preklad Zuzana Hrúzová. Zdroje: tajemna-hekate.cz, moje-kniha-stinu.blog.cz, slovanskykruh.cz, wikipedie.cz