V prvej časti tohto článku - Element vzduchu - predvianočná časť o Bohyni našich predkov - som popisovala predvianočnú atmosféru. Teraz sa pozrieme na oslavu Vianoc a zimného slnovratu a podrobnejšie sa tiež pozrieme na bohyne, ktoré sú s týmto obdobím spojené.
Vianoce – Yule a zimný slnovrat
Vianoce - Štedrý deň u nás oslavujeme 24. decembra večer, na iných miestach vo svete sa darčeky rozdávajú až 25. decembra ráno. 25. december je sviatkom Narodenia pána, avšak v rímskokatolíckej tradícii sa oslavovať začína už predchádzajúci deň. O pár dní skôr nastáva zimný slnovrat. Je to deň, kedy sa slnko začína "vracať späť", od tejto chvíle sa dni postupne predlžujú. Zimný slnovrat nastáva 21. či 22. decembra.
Yule je keltské označenie sviatku, ktorý sa slávil práve počas zimného slnovratu. Jedná sa o deň, kedy je najdlhšia noc - tma trvá najdlhšie. Naši predkovia oslavovali narodenie svetla, ktorého od tejto chvíle s každým dňom pribúda. Cez jarnú rovnodennosť, kedy je deň rovnako dlhý ako noc, sa rok preleje až k letnému slnovratu. Okrem narodenia svetla sa na Yule tiež oslavovalo to, že sa Bohyni narodil syn. Zaujímavá „náhoda“, že i v kresťanskej tradícii sa oslavuje narodenie božieho syna.
Zaujímavosť: Narodenie, či už syna Bohyne či narodenie svetla, sa oslavovalo naprieč rôznymi náboženstvami a tradíciami ďaleko skôr ako prišlo kresťanstvo.
Ilustrácia k Yule od Wendy Andrews, ktorá tvorí nádherné maľby zobrazujúce premeny a cykličnosť prírody.
Archetypy bohyne vzduchu
Predstavu o bohyni, ktorá tomuto obdobiu panuje, som vždy mala úplne jasnú. Predstavovala som si tento obraz: je zima a chlad. Všade je ticho, ktoré občas preruší fúkanie vetra. Miestami jeho zvuk prechádza do jemného hvízdania, to keď sa rýchlo preháňa po zasneženej pláni. A do toho pomaly kráča žena, ktorej koža je belšia než sneh. Má na sebe biely plášť, u ktorého nie je možné rozlíšiť, kde začína a končí, lebo splýva so zasneženou krajinou…
„Som bohyňa vzduchu a prinášam ti do tvojho života kľud a spočinutie v sebe samej. Vieš sa na chvíľu zastaviť, stíšiť sa a nerobiť vôbec nič? Započúvaj sa do mňa a nechaj k sebe prísť niečo nové. Obdobie, ktoré je pod mojou ochranou, je pre to skvelou príležitosťou – vonku je zima, skoro je tma, len po zmrznutých stráňach sa preháňa vetrík – môj chladivý dych.“
Danu
Známym archetypom bohyne vzduchu je bohyňa Danu. Danu je keltská bohyňa, ktorá je zo všetkých bohýň najstaršia. Hovorí sa jej aj matka ľadových plání. Zároveň je strážkyňou našich spomienok na prvých predkov a históriu ľudstva.
Meluzína
Je žena s dlhými rozpustenými vlasmi, ktoré vejú vo vetre. Meno Meluzína pochádza z francúzskych povestí o Meluzíne, ktorá bola počas dňa ženou a v noci morskou pannou. Tá sa však premenila vo vzdušnú bytosť vo chvíli, kedy jej manžel porušil svoj sľub a prekvapil ju v jej tajnej podobe. Poletovala vzduchom, kvílila v komíne a veštila kľúčové udalosti svojho rodu. Meluzína je totiž podľa povesti zakladateľkou rodu Luxemburgov. Meno Meluzína vzniklo z mere de Luisignan (matka Lusignanu): pramatka grófskeho rodu de Lusignan, odkiaľ pochádzajú i Luxemburgovci. Táto povesť sa dostala do Čiech a spojila sa s povesťami o vzdušnej bytosti Veternici. Starým zvykom bolo, že sa počas Štedrého večera hádzela hrsť múky do vzduchu, ako dar pre Meluzínu, aby sa utíšila.
Keď sa ponoríme hlbšie do ticha, môžeme začať počuť lepšie svoj vlastný vnútorný hlas…
Fotografia od BeSt Photography licencovaná pod CC BY 2.0.
Bohyňa predkov
Povedali sme si, že keltská bohyňa Danu stráži spomienky na našich predkov. A nebola sama. Archetyp bohyne vzduchu je s našimi prapredkami spojený. Bohyňa vzduchu je totiž ešte staršia než bohyňa starena. Predstavuje poslednú a zároveň úplne prvú fázu života, priestor medzi životom a smrťou. Ona je tou, ktorá víta umierajúcich za bránou života a lúči sa s dušami, ktoré sa znovu vydávajú na svoju cestu životom.
Táto bohyňa nám môže pomôcť znovu naviazať pomyselnú červenú niť a spojiť sa s líniou našich predkov. Hovorilo sa jej tiež „žena z kostí“ – i keď si na obdobie našich predkov nepamätáme, ich múdrosť si nesieme v našich kostiach. Uctiť ju a prepojiť sa s ňou môžeme pomocou zvuku: hlasom, šepotom či piesňou…
A pretože práve pieseň je spôsob, ako sa môžeme s touto bohyňou prepojiť, na záver pripájam skladbu mladého severského speváka Jon Henrika Fjällgrena, ktorá sa pre mňa osobne stala symbolikou aspektov tejto bohyne. Zložil ju pre svojho najlepšieho priateľa, než zomrel. Na krídlach piesne môžu doputovať naše odkazy ľuďom, ktorí medzi nami už nie sú.
Si stále so mnou, môj drahý priateľ,
aj keď som ťa už tak dlho nevidel?
si ešte stále tu na zemi,
tak ako si stále v mojom srdci?
Ležím tu a premýšľam
a okolo mňa je skľučujúce ticho,
slzy padajú pri spomienke na teba.
Anjel, ktorý tu bol zabudnutý,
má už teraz svoje krídla.
Kam letíš teraz môj anjel?
Kam traz letíš?
Letíš cez perleťové brány?
Alebo na koniec sveta?
Letíš vedľa mňa?
Alebo som teraz úplne sám?
Všade tam kde si teraz, môj priateľ,
všade tam kam ťa vedú tvoje cesty,
sľúb mi, že ma tam budeš čakať,
než sa znovu zídeme.
Dúfam, že si teraz šťastný,
tak ako som bol ja s tebou.
A tá bolesť, ktorú si trpel,
dúfam, že si na ňu zabudol.
Leť volne môj drahý priateľ,
Teraz si už voľný.
A než sa znovu stretneme,
sbohom (buď s Bohom) môj anjel.
Jon Henrika Fjällgrena - Daniel's jojk
Zdroje: kniha Novodobé ženské rituály, překlad písně ze stránek karaoketexty.cz
Autorkou článku je Veronika Lančaričová, ktorá sa zaoberá nielen témou menštruácie, ale aj ženskými archetypmi, vedie kurzy, semináre, rituály pre ženy. Je autorkou knižky Ženství jako dar a knižky Oslava menarché jako cesta k příjemnější menstruaci.
Článok do slovenčiny preložila Zuzana Hrúzová.