alebo predvianočná časť o Bohyni našich predkov. V minulom článku Temný a divoký aspekt v nás sme sa venovali Bohyni, ktorá je spojená s temnotou a nastavuje nám zrkadlo, aby sme mohli uzrieť temnejšie a divoké aspekty v nás samých. Teraz posunieme Koleso roka o pomyselný dielik ďalej…
Čas predvianočný
Keď sa pozrieme do prírody, vidíme, že v tomto čase všetko utíchne, zvieratá spia zimným spánkom a rastlinstvo odpočíva pod snehovou perinkou. Tma, ktorá teraz prichádza skôr, nás láka k tomu, aby sme si šli tiež skôr ľahnúť. Chlad a zima nás pozývajú, aby sme zaliezli dnu, uvarili si teplý čaj a zakutrali sa do mäkkej deky. Toto bola taká romantická a možno trochu naivná predstava toho, ako predvianočný čas vypadá. Ale ako je tomu v skutočnosti? Stres a zhon. V práci sa snažíme stihnúť posledné uzávierky a resty pred koncom roka a po večeroch zháňame ten najlepší a najväčší darček pre našich blízkych. Máme pocit, že keď im nenadelíme niečo špeciálne, veľký a drahý darček, znamená to, že ich nemáme radi. Ale odkiaľ sa v nás táto predstava vzala? Iste, môžu za to veľké reklamné predvianočné kampane. A pokiaľ na to náhodou nemáme? Nevadí, môžete si na to požičať…
Zastavme sa na chvíľu, skutočne to tak potrebujeme? Zaistia nám veľké a drahé dary pocit vnútorného šťastia? Možno áno, ale len na chvíľu. Občas hovoríme, že Vianoce sú sviatkom hlavne pre deti a máme tendenciu im nakupovať veľa darčekov, aby si to užili. A z čoho majú nakoniec malé deti najväčšiu radosť? S čím sa hrajú najviac? S prázdnymi krabicami, ktoré tu ostali po veľkých darčekoch a so šušťavým baliacim papierom…
Možno to máte ako ja a najviac si vlastne užívate to, že sa celá rodina zíde dohromady. Spoločne si užívate chvíľu kľudu a to „nič“. Predvianočného zhonu sa neúčastním. Buď sledujem celý rok, o čom kto hovorí a čo si praje, alebo si s darčekmi moc veľkú hlavu nerobím. Dva roky späť som napríklad celej rodine „nadelila“ dopisy, v ktorých som im napísala, čo pre mňa znamenajú a ako ich mám rada.
Predvianočný čas má ale pre mňa v sebe čosi magického a kúzelného. Je to možno preto, že sme tomuto obdobiu jeho magičnosť ako jedinému obdobiu v roku ponechali. Predstavte si ale, že by každé obdobie v roku malo takýto špeciálny nádych. Štipka tajomna okorenená výnimočnosťou. Je to možné, záleží však na nás, či mu túto špeciálnosť vdýchneme. Preto tiež prinášame tento seriál článkov, v ktorých sa môžete inšpirovať tým, ako môžeme čas vnímať inak, cyklickejšie a dopriať si viac osláv a sviatkov počas celého roka. Sviatok či oslava je vlastne takým malým zastavením a ohliadnutím sa za minulým obdobím. Mne osobne tento spôsob vnímania roka prináša do života viac vďačnosti, radosti a tiež šťastia.
Detská predstava Vianoc
Deťom svietia očká pri predstave, že ich obdaruje nejaký Ježiško, ktorého nikto nikdy nevidel, keď darčeky pod stromček nadeľoval, alebo tiež, že uvidia zlaté prasiatko, keď nebudú celý deň nič jesť. To je dosť veľa „wow momentov“ na jediný deň! Neviem ako dnešné deti, ale spomínam si, že ja som v tom ako malá mala veľký zmätok, kto mi vlastne tie darčeky nosí. Ježiško – ten pribitý pán na kríži alebo to malé ležiace bábätko v jasličkách? Či ten alebo ten, nedávalo mi to zmysel. Ako by ktorýkoľvek z nich mohol niečo priniesť, keď jeden bol pribitý a druhý sa zatiaľ nevedel moc pohybovať? Moja malá hlávka a fantázia si s tým vtedy poradila po svojom. Predstavovala som si malého baculatého anjelíčka v bielej košielke a s krídlami. Mal krídla a mohol preto vletieť do každého bytu otvoreným oknom a doniesť nejaký ten darček.
Avšak verím, že dnešné deti v tom majú ešte väčší zmätok než ja vtedy, keď sa im k tomu všetkému do toho pletie ešte predstava akéhosi tlstého chlapíka s fúzami a bradou, ktorý sa až nápadne podobá našemu Mikulášovi! (A čo staršia generácia, ktorá v ňom možno vidí deda Mráza?) Keď Ježiško lieta oknom, ako sa dopravuje tento mužík? Ako sa dostáva do jednotlivých domácností, keď len máloktoré z nich dnes majú krb – lezie snáď cez digestor?
Fotografia od torbakhopper licencovaná pod CC BY 2.0.
Pevne verím, že sa mi aspoň o malínko podarilo ten predvianočný zhon nabúrať a v ďalšom diele tohto článku (áno toľko som sa rozpísala, že bolo nutné článok rozdeliť na dva) sa pozrieme na samotnú oslavu Vianoc či zimného slnovratu. Podrobnejšie sa pozrieme tiež na Bohyňu, na jej aspekty, ktoré sa s týmto obdobím spájajú…
Autorkou článku je Veronika Lančaričová, ktorá sa zaoberá nielen témou menštruácie, ale aj ženskými archetypmi, vedie kurzy, semináre, rituály pre ženy. Je autorkou knižky Ženství jako dar a knižky Oslava menarché jako cesta k příjemnější menstruaci.
Článok do slovenčiny preložila Zuzana Hrúzová.